Empyreum

Žijeme v epoche, počas ktorej vrcholí civilizačný stret medzi Východom a Západom. Koniec tohto stretu visí na vlásku maximálne jednej dekády. Z dôvodu technologickej vyspelosti ľudstva, najmä po stránke vojenskej techniky, táto zrážka zatiahne oponu nad falošnou večnosťou systému, v ktorom sme sa ocitli hermeticky uzavretí.

Stotožnili sme sa s rukavicou na našej ruke a už nedokážeme cítiť prúd tečúcej vody, ani vánok vetra. Ľudia žijú len ako prázdne schránky bez vnútornej podstaty striktne materiálny a konzumný spôsob života. Polapení v kruhu každodennej reality tohto života usilujú o to zaradiť sa medzi elity spoločnosti z čoho pre nich vyplynie akýsi stav aktivácie vnútorného božstva. Všetci sa vidia ako bohatí a úspešní biznismeni, ale nikto sa nevidí ako ten chudák, čo sedí v rohu. Obidvaja sú obeťami systému.  Vidiac sa ako bohovia chodiaci po Zemi nemajú potrebu uctievať ani brať ohľad na kohokoľvek a čokoľvek. Oni by mali stanúť na úroveň Boha a byť uctievaní. Preto zdroj tejto sily vychádza z ľudského ega. Veď oni sú tí úspešní, čo to dokázali. Sú to ľudia, ktorí majú nielen svoje vízie sveta, ale vedia ich aj uskutočniť prostredníctvom nástrojov, ktoré im ponúka systém nimi nastavený. Tieto vízie potom zasievajú medzi ľudí najmä prostredníctvom filmového priemyslu, kde sa nenásilnou formou stretávajú so spoločnosťou nového svetového “poriadku“ a s jej ideálmi a cieľmi, ktoré v nevedomosti akceptujú.  V dôsledku vízie boha kráčajúceho po zemi západný duchovne slepý človek stvoril ohromné množstvo chaotických agend. Jedná sa najmä o LGBTI, gender ideológiu, transhumanizmus, multikulturalizmus, feminizmus, New Age,  svet bez hraníc, preľudnenie sveta. Základný princíp chaosu je všetko zmiešať dokopy. Výsledkom čoho je zmeska sexuálnych deviantov a úchylákov, ktorá učí zapierať hodnotu rodiny. Pokračuje to zničením pohlavia a nenávisťou k jeho prirodzenosti. Ďalej transhumanizmus, ktorý stechnologizuje človeka, aby mohol nekonečne prebývať vo fyzickom tele a opájať sa pôžitkami. Multikulturalizmus ide ako ruka v ruke so svetom bez hraníc. Jedná sa nie iba o štátne hranice, ale aj o psychiku a morálku. Preto je cieľom zrušiť hranice všeobecne vo všetkom a pomiešať ľudí dokopy s cieľom vytvoriť jednu “super rasu“. Takémuto človeku bude potom dané náboženstvo New Age, ktoré bude len opätovne chaotickým mixom rôznych svetových náboženstiev stavajúcim na ilúzii rúžových okuliarov ohľadom sveta, v ktorom bude prebývať. Takto výsledkom slobodnej vôle človeka prebieha proces vzdiaľovania sa od Boha. Prečo oplakávať západný svet  a zastávať sa ho, keď zaprel Boha a na jeho miesto dosadil Satana? Satan (z hebrejčiny שָׂטָן Protivník) je silou ľudského ega a obracanie sa k tejto sile je cestou duchovného úpadku, ktorá vedie do ríše zla, kde je možné pocítiť vplyv síl nazývajúcich sa Qliphoth/Kelipot (z hebrejčiny קְלִיפּוֹת šupky, škrupiny, obaly). Tieto nečisté sily sú charakterizované ako škrupiny bez vnútorného ohňa, alebo obaly, ktoré obkolesujú prázdnotu. Vrhajú sa na ľudí a usilujú z nich vysať bytostný základ v dôsledku čoho ich pretvárajú na pokrivené bytosti. Toto je hlavný dôvod, prečo je potrebné ľuďom vravieť o ich teoretickom pôvode z opice. Potom, akýkoľvek pokus povzniesť sa nad svoju animálnu úroveň vedie k výhovorke: „Veď sme predsa zvieratá, ktoré majú svoje potreby.“ a takto sa týmto silám podvolia. Preto sa hovorí, že väčšina ľudí sa už narodí ako potrava pre peklo. Takto pokrivený človek nenávidí zákony, pravidlá a nariadenia, na ktorých je postavená harmónia súcna. Namiesto Boha velebí a miluje chaos. Nech už má temnota k dispozícii akokoľvek silné prostriedky na rozvracanie stvorenia je to pre ňu len márna snaha, pretože chaos poslúži ako potrava pre spravodlivých ako v legende o Leviatanovi a Behemotovi pričom výsledkom bude triumf najvyššieho dobra. To je základ, na ktorom stojí mystérium posledného súdu.

                        Problémy tohto sveta je potrebné riešiť inštrukciami toho, kto ho stvoril. Tým sa človek pripútava k najušľachtilejším ideám a dobrovoľne sa uvrháva do sveta pravidiel a nariadení, ktoré si ctí. Pravidlá a nariadenia síce čiastočne odoberú slobodu v konaní človeku, ale umožňujú mu dostať sa do duchovnej blízkosti s tým, kto ich vyslovil. Skutočná sloboda je život v zákonoch, pravidlách a nariadeniach, ktoré ľudia dodržiavajú dobrovoľne, pretože vedia a nie preto, že musia. Tak vzniká svet s jasne vymedzenými hranicami, kde každý ma svoj význam a priestor pre život. Všetko v tele, na Zemi a aj na oblohe sa riadi večnými princípmi. Ako posledný kúsok skladačky zostáva do dnešných dní človek. Bunky v ľudskom tele sa spájajú dokopy, aby dali vzniknúť orgánom a tie sa združujú, aby umožnili vyvstať ich sústavám. Tieto sústavy vytvárajú na fyzickej úrovni ucelenú bytosť.  Rovnako tak sa človek spája so všetkým, čo je obsiahnuté v ríši zvierat, rastlín, hornín a minerálov, aby mohol vytvoriť planetárny život. Planéta je preto inteligentný a ucelený organizmus dávajúci sa dokopy s ďalšími planétami, aby vytvorili planetárne sústavy. Planetárne sústavy sú vyššou formou sústav orgánov, pretože následným zlučovaním sa do galaxií vytvárajú vesmírny život. Tak vzniká svet s jasne vymedzenými hranicami, kde každý ma svoj význam a priestor pre život. To je praprincíp formovania, ktorý existuje všade a vo všetkom. Keď bunka v ľudskom tele podľahne disharmonickej sile stane sa rakovinovou a ani v rámci sústavy si planéta nemôže sama určiť, či bude jej súčasťou, alebo akým smerom bude obiehať, pretože inak nastane rozpad. Každý človek, ktorý pochopí túto dokonalosť harmónie súcna zjednotí stvorenie s Tvorcom a stane na úroveň nebeského človeka, ktorému bude dovolené ho v mene Božom spravovať a tým sa podieľať na tvorení. Ľudia majú na výber. Buď budú kráčať po cestách bolestí a útrap k falošnému nekonečnu, alebo kráčať po Božích cestách a nechať skutočné nekonečné bytie im vykročiť naproti. Kráčať po Božích cestách je potláčanie a oslabovanie ega ako aj strata osobných názorov a presvedčení v prospech pravdy a súladu. Výsledkom je prestať uplatňovať egoisticky slobodnú vôľu voči iným pod vidinou osobného prospechu, ale podriadiť slobodnú vôľu tejto jednoducho naznačenej Božej vôli.